nedeľa 30. júna 2013

Pár pohľadov do laboriek UAM


Už som Vám ukázal jedlo aj pamiatky, no to najdôležitejšie kvôli čomu som do DF vlastne išiel ešte nie. To je práca :-) Ukážem Vám niekoľko fotiek prístrojov a aparatúr, ktoré sa tu používajú, alebo ktoré používam ja :) Vymyslel som to tak, že budú vždy 2 odstavce, jeden pre chemikov a druhý pre nechemikov, aby obe skupiny pochopili vo vlastnej reči ;-) Teda dúfam, že sa mi to podarí :-P Prípadné otázky Vám potom vysvetlím osobne, ak nejaké budú :)

Začneme budovou kde sedím. Tú ste už videli. A takto vyzerá chodba na prízemí, kde sú napravo dve laborky, ktoré pravidelne navštevujem. Prvá je W006, kde sedím a je tam väčšina prístrojov a druhá je W005, kde je chromák (GC) k pre HDS reakcie a TPX aparatúra a ďalšie prístroje, okolo ktorých len chodím :) GC je Varian a musím povedať, že aj keď je to prístroj vo svojich rokoch, funguje výborne a má jeden z najintuitívnejších a mne najsympatickejších SW na ovládanie GC a vyhodnocovanie chromatogramov.
Nechemici: GC (gas chromatograph, plynový chromatograf) je prístroj, ktorý rozdelí zmes látok pomocou tepla a reaktivity daných látok s dlhou chemicky upravenou tenkou trubkou, ktorú voláme chromatografická kolóna. Z toho môžeme zistiť koľko čoho nám zreagovalo (premenilo sa na látku inú). Chromatogram je záznam rozdelených látok, s ktorým sa môžeme ďalej hrať a spracovávať ho :) TPX je teplotne programované X (niečo).

Malá vsuvka: Keď sa povie železo, väčšinou sa myslí Fe(0), kde číslo v zátvorke je oxidačný stav. Železo nula je normálne železo v tvare klinca, ocele a podobne. Naproti tomu v krvi máme železo tiež, ale viazané v komplexe Fe(porfyrín), kde porfyrín je zložitejšia organická molekula (to nám stačí vedieť). V tomto prípade je železo v oxidačnom stave 2 alebo 3, podľa toho či sa jedná o okysličenú alebo neokysličenú krv (Fe(2), Fe(3)). A teraz zlatý klinec ;-) Proces oxidácie je keď ide prvok smerom od nižšieho oxidačného stavu do stavu vyššieho (Fe(0)-->Fe(2)). To sa deje napríklad keď nám niečo zhrdzavie, pretože hrdza je oxid železa, kde Fe je v stave +2 alebo +3. Naopak  redukcia je znižovanie oxidačného stavu - napríklad aj výroba uhlia z dreva. Preto napríklad aj redukčná diéta je diéta pri ktorej sa niečo zmenšuje :D

Teraz naspäť k TPX, kde X je R (redukcia), O (oxidácia), atď. :) Jednoduché. Chemici sú chytrí a šikovní a väčšina prístrojov na tieto procesy používa určitý plyn (kyslík, vodík (ten najmenší a najľahší, ktorý utečie odvšadiaľ, dokonca utečie aj zemskej gravitácii), fajnšmekri používajú aj iné špeciality ako oxid uhličitý (CO2) ktorý vydychujeme a vzniká dokonalým spaľovaním a pri kvasení, oxid uhoľnatý (CO) - keď sa páli nedokonalo a nás to dusí, a iné).

Toto je pohľad do laborky W006, kde už napravo môžete vidieť otvorené dvere do mojej dočasnej "kancelárie". Túto zdieľam s Alexom (bude končiť ako ja) a Donou (Donaji), ktorá je v 3. ročníku.
Ešte druhý pohľad. Prvé dvere naľavo vedú do miestnosti s aparatúrou na fyzisorpciu (meranie povrchov) od Quantachrome a druhé dvere vedú do priestoru s pecami a termostatmi, kde sa pripravujú nové materiály.
Nechemici: Fyzisorpcia je proces, pri ktorom sa plyn (obyčajne dusík (za normálnych podmienok nereaktívny plyn, ktorého je 78 % vo vzduchu)) pri teplote jeho bodu varu (ak sa všetka látka vyvarí, je z nej plyn (v niektorých prípadoch len na určitú dobu (voda, lebo zase skondenzuje do kvapiek keď sa schladí) dostane do kontaktu s našim materiálom (prášok, ktorý obsahuje okom neviditeľné diery, kanáliky a medzery). Pre dusík je bod varu za normálneho tlaku cca -196 °C, takže veľmi nízko :) Tejto teploty sa dosiahne použitím kvapalného dusíku, ktorý má presne túto teplotu. Takže dusík pomaly dávkujeme alebo odsávame z prášku a na základe merania tlaku potom môžeme zistiť jeho povrch. Napr. gram takého bieleho prášku, ktorý sa volá zeolit môže mať povrch veľkosti futbalového štadiónu, čo je dosť veľký povrch :) A to len v jednom grame!!! Ale občas sa stane že náš materiál má povrch veľmi malý a chemici katalytici ho väčšinou majú radi veľký. Tu na veľkosti záleží :P

Toto je už spomínaná aparatúra na fyzisorpciu.
Tu môžete vidieť detail našej kancelárie, v celej laborke sú 3 a sedí nás tam celkom 8 študentov.
Teraz k celkovému rozloženiu laboriek a pracovní. V laborkách je veľa svetla, to by sa dalo povedať aj o Pce (Pardubice). Super je, že študentské pracovne sú stavebne oddelené od laborky (v podstate nesedím v laborke, mám kľud ak zavriem dvere a môžem beztrestne jesť a piť :)), ale stále máte prehľad o dianí v laborke, čo v Pce chýba. Ďalšia vychytávka je, že v každej pracovni je veľká tabuľa na fixky, takže ak niekto príde (mladší študenti), môžete im daný problém s ľahkosťou vysvetliť a názorne ukázať. Navyše väčšina dverí má povrch z materiálu ako tabuľa, takže prípadne môžete písať a kresliť aj na dvere ;-) Veľmi užitočné, hneď by som zaviedol všade.

Ešte na chvíľku zostaneme v laborke W006. Máme tu ešte UV-vis spektrometer Perkin-Elmer (prvý obrázok) a FTIR (???) (2. obrázok) s aparatúrou na sorpciu pyridínu. UV-vis je bohužiaľ len na hydratované vzorky. Myslím že v rámci FTIR a prepracovanosti aparatúr by sa mohli od nás učiť :)
 
Nechemici: UV-vis spektrometer je prístroj ktorý využíva viditeľné svetlo (to ktoré my vnímame, niekedy sa povie biele svetlo, žiarovka) a UV (ultrafialové, ktoré nás opaľuje a škodí nám a zachytáva ho ozón). Týmto svetlom zasvietime na náš materiál a dostaneme krivku, ktorú voláme spektrum. Z tejto krivky potom môžeme usudzovať na určité vlastnosti materiálu. To isté platí pre FTIR (infračervená spektroskopia; FT = matematická operácia - Fourierova Transformácia). Len v tomto prípade je svetlo infračervené (teplo) a má menšiu energiu ako svetlo viditeľné a UV. My ho cítime ako teplo a ak je blízko viditeľnému, má červenú farbu. Sorpcia je zase kontakt látky (plynu) s našim materiálom a zase z tohto môžeme usudzovať na vlastnosti nášho materiálu.
 
Skúsil som si aj HDS reakciu 4,6-DMDBT (4,6-dimethyldibenzothiophene). Na obrázku vidíte reaktory (autoklávy) od Parru. Na inú reakciu je iný reaktor, aby sa zabránilo znečisteniu a aj tak sa reaktory čistia zaujímavým spôsobom. Na HDS je ten v strede. Všetky reaktory sú bez sieťky na katalyzátor a používa sa zrnitosť 150-175 um. Prekvapivo sa katalyzátor väčšinou nedostane do vialky pri odbere. Na čistenie vecí sa tu používa Extran od Mercku, čo je zmes mydiel, hydroxidu a pufru? a pred použitím sa riedi. To je veľmi dobré čistidlo, tiež by som doporučil. Navyše mi bolo doporučené čistidlo Alconox, ktoré by malo vedieť odstrániť kovové nečistoty napr. z laboratórneho skla. Rozvod plynov tu majú riešený 1/4" kapilárami, ale niekde to vyzerá ako postavené už pri stavbe budovy. Žiadne studené spoje, špinavé trubky a netesnosti :)
Tu vidíte ešte digestor na prípravu sulfidov. Linka s dobrým odsávaním a na konci zaradený roztok na zrážanie sulfánu. Taktiež linka na prefuk dusíkom po sírení a používa sa rovný reaktor s fritou a bez pece. Namiesto pece sa používa topný drôt obalený izoláciou, ktorý 400 °C aj viac v pohode opakovane zvládne. Nasírený katalyzátor sa potom rýchlo nasype do rozpúšťadla, aby sa zabránilo oxidácii.
Nechemici: HDS je odsírenie, ktoré sa používa na odstránenie síry z ropy, aby sme mali menej toxických plynov vo vzduchu, keď sa nám pod nosom preháňa každý deň plno áut. Taktiež je to proces, pomocou ktorého sa dnes získava síra. Autoklávy sú reaktory, ktoré vydržia vysoký tlak. Sú z kvalitnej hrubostennej ocele, poriadne utesnené tak, aby sa žiadny plyn ani pri vysokom tlaku z nich nedostal von (len keď my chceme :P). Sú to v podstate špeciálne chemické papiňáky :) v ktorých za zvýšenej teploty a tlaku reaguje určitá látka s katalyzátorom. Katalyzátor je látka (pevná, kvapalná, plynná) (v našom prípade malé pevné granulky), ktorá zabezpečuje že reagujúca látka sa premení na inú látku (najlepšie na tú ktorú chceme). Kapiláry sú malé trubky, väčšinou z ocele, ktorými sa vedie plyn alebo kvapalina z miesta na miesto. Dajú sa ohýbať a sú dalo by sa povedať bezpečné. V prípade 1/4" (palec, vonkajší priemer) je otázka či je to ešte kapilára alebo už trubka :P

Sulfidy sú látky, ktoré obsahujú síru. V našom prípade naše prášky obsahujú kyslík. Aby bol môj katalyzátor aktívny a odstraňoval z tej šialenej látky síru ako chcem, musím kyslík vymeniť za síru. To dosiahnem tak, že katalyzátor v sklenenom reaktore zahrejem a nechám ho prefukovať látkou (sulfán, H2S) zriedenou vodíkom (H2). Také jednoduché :) A zase tu máme oxidáciu, v tomto prípade myslíme že sa síra na vzduchu môže vplyvom kyslíku vymeniť naspäť a to my nechceme. Preto s nasírenými katalyzátormi musíme pracovať buď po veľmi krátkej dobe na vzduchu, alebo ich uložiť do nereagujúceho plynu (dusík, argón, hélium) až do ich použitia.

Posledné dve fotky sú z mikroskopie, v tomto prípade HR-TEM. Špeciálna budova pre mikroskopie (HR-TEM a SEM) s antivibračnými základmi a stabilne klimatizovaná na 23 °C. Prvý krát som tam išiel v tričku a sandáloch a dobre mi bola zima :D
 Títo dvaja ľudia mi umožnili získať obrázky a analýzy mojich nasírených katalyzátorov - Dr. Alma Arietta a Dr. Armando Vázquez.
 Nechemici: HR-TEM (high resolution transmission electron microscopy, transmisná elektrónová mikroskopia vo vysokom rozlíšení) a SEM (scanning electron microscopy, skenovacia (v ČR rastrovacia) elektrónová mikroskopia). Hlavný rozdiel je že v TEM zachytávame elektróny ktoré materiálom prejdú, zatiaľ čo v SEM tie ktoré sa odrazia od povrchu. Napríklad všetky obrázky hmyzu a rastlín, ktoré nie sú spravené pomocou obyčajného svetelného mikroskopu, sú vyrobené pomocou SEM techniky ;-)

A prečo sa používajú elektróny a nie svetlo? To vysvetlím až osobne ;-)

P.S.: Nechemici: Ešte len aby ste mali predstavu koľko taká veda stojí, tak v rádoch stotisícov až miliónov. Uvediem len niekoľko príkladov. Najlacnejší z vecí, ktoré som Vám ukázal je asi UV-vis spektrometer, to bude 300 - 500 tisíc korún (CZK, SKK), autokláv medzi 500 000 a miliónom korún a taký HR-TEM mikroskop niekoľko desiatok miliónov (20 - 40) korún. Ale vždy lepšie pre vedu ako keď to rozkradne vláda. Navyše aj vďaka týmto prístrojom môžu slovenskí a českí vedci dosiahnuť úspechy, ktoré občas dosahujú ;-) Samozrejme okrem toho im to musí aj myslieť, lebo prístroj spraví len to čo človek chce (ak sa k nemu chová primerane) :-)

pondelok 17. júna 2013

Mexické jedlo časť 2


Nastal čas na pokračovanie asi väčšiny ľudí obľúbenej témy a tou je ako inak jedlo. Už je to nejaký piatok, čo som v Mexico City a od prvého príspevku o jedle som vyskúšal plno chuťoviek, ktoré som doteraz nepoznal a môžem povedať, že k mojej obľúbenej slovenskej, českej, talianskej a francúzskej kuchyni pribudla aj tá mexická :) Jedlo je tu naozaj výborné a tí, čo sa neboja ochutnať aj jedlo na ulici (alebo kľudne len v riadnej reštaurácii), budú štedro odmenení.

Ako už vyplynulo z minulého príspevku o jedle, mexické jedlo je dosť kalorické. Navyše ak si nedáte mäso, bude to ovocie alebo niečo z mlieka a cukru, takže sladké. Miestni to sami hovoria, z mexického jedla sa ľahko priberá. Takže ak ste ten typ, čo sa pozrie na vodu a je o kilo ťažší, mali by ste skúšať domácu kuchyňu opatrnejšie :) Na druhú stranu Mexičania dosť športujú, no povedal by som že prevažujú ľudia s nadváhou.

A čo nového som ochutnal? Už minule som spomínal Guajalota (čítaj uachalota), čo je žemľa s hmotou z kukurice konzistenciou pripomínajúca couscous (kuskus) a je zabalená v kukuričnej šupe a takto pripravená v pare. Pred samotným jedením dotyčná osoba vytiahne "tamale" (hmota v šupe) z veľkej oceľovej nádoby a odbalí zo šupy a vloží do narezanej šišatej žemle "bolillo" [bolíjo] tvaru rugby lopty. Tamale je teplé a býva zmiešané s rôznymi bylinkami, salsami, mäsom alebo ovocím, čokoládou, atď. Podľa toho sa potom volá guajalota XX. Mne najviac chutí guajalota verde (zelená), so zelenou salsou a väčšinou aj troškou mäsa a hlavne na slano. Na fotke môžete vidieť hotovú guajalotu a pod ňou zabalené tamale a potom odbalené tamale.
Napríklad tamale vľavo je robené na sladko a sú v ňom kásky ananásu (piña). Dá sa jesť len tak samé, netreba k nemu ani žemľu :) Vpravo si môžete všimnúť "mollete" [mojete], čo je polovica žemle s rozmačkanými varenými fazuľami (ako nátierka alebo pasta), kúskom mäsa alebo slaninky a na vrchu so zapečeným syrom. Tiež sa je teplé a býva to časté jedlo na raňajky alebo večeru.

Je sa tu aj veľa zeleniny, ako napríklad Chile relleno (plnená paprika), hlavne sa ale plní syrom alebo mäsom. Keď som vytiahol surovú papriku a začal ju chrúmať, všetci na mňa divne pozerali, že paprika sa predsa je len tepelne upravená a nie ako chipsy :)

Ďalším zaujímavým jedlom je Cochinita pibil, čo je mäso v červenej omáčke a obyčajne sa ako skoro všetko dá naložiť do tortilly :) Omáčka obsahuje jedno zvláštne korenie (achiotte - bixa orellana alebo Oreláník barvířský (cz), bohužiaľ slovensky neviem :D a ani wikipédia :))) ). No môžem povedať že je to výborné jedlo, pochádza a je tradičným jedlom polostrova Yucatánu a veľmi mi pripomína jedlo, ktoré som už určite doma jedol. Trošku mexický guláš alebo niečo iné? Tiež mi bolo povedané, že farba nemusí byť až taká výrazná, že záleží na kuchárovi a oblasti.

Ďalším tradičným jedlom je Pozole. Je to v podstate vodová polievka z jedného druhu kukurice s veľkými zrnami (biele kúsky), s mäsom bracčovým alebo kuracím (alebo mix) a môže byť červené alebo priesvitné (biele) ako na obrázku. Do neho si dáte najemno nasekanú cibuľku, nejakú zelenú vňať a/alebo oregáno a  mäso sa dáva až pri nakladaní.

Ďalej pridáme chilli v prášku podľa chuti. No čo by to bolo za mexické jedlo, keby sme k nemu nemali tortillu. Tentokrát je to tortilla usmažená dochrumkava (chutí ako nachos), tzv. tostada. Na ňu si môžete dať niečo ako tekutý tučný a mliečny krém, konzistenciou balkánsky syr a salsu, prípadne nakrájať čerstvé a zrelé avokádo. Táto polievka sa v reštauráciách podáva v pollitrových miskách, no ževraj typicky sú to misky litrové. Toto jedlo vyzerá veľmi diétne, no verte mi, že nemusíte jesť žiadne predjedlo, ani si dať tostadu a zjesť pozole dá dosť práce a po zdolaní tejto plnohodnotnej polievky budete zťažka odfukovať :) Ale s dobrým pocitom plného žalúdku. Navyše keď si na začiatku (a občas aj počas jedenia) pridávate prísady, polievky neubúda ale pribúda :)

Tu vidíte ešte domáce pozole, ktoré som skúsil u Andresovej kamarátky Desiré. Jej mamina bola veľmi milá a jeden večer pripravila mne, Andresovi, Desiré a jej priateľovi výbornú polievku.

U paní čo im to dlho trvá (majú už svoje roky) si vždy k jedlu dávame limonádu. Poháre sú zvláštne, sirup z granátového jablka, veľa limetky a veľmi osviežujúci kyselkavý nápoj je na svete. Navyše majú pani útulnú malú a do ulice otvorenú reštauráciu venovanú Fride Kahlo (plno fotiek a obrazov).

Mexičania si poobede radi dajú zákusok a tak keď idete do reštaurácie, je možné že dostanete niečo malé buď automaticky po hlavnom jedle alebo si môžete niečo malé vziať pri odchode pri platení. Ak ste nič nemali alebo máte radšej niečo iné ako Vám bolo ponúknuté, môžete vyraziť do niektorého z mnohých stánkov a dať si buď niečo dobré. Obvykle nanuk (paleta) alebo zmrzlinu, či niečo s alebo v čokoláde. Napríklad bonbón de chocolate (marshmallow v čokoláde), amarantové srdce (na obrázku) alebo iný tvar s čokoládou, alebo kukuričné lupienky spojené čokoládou (cornflakesy) alebo slivku s vlašským orechom vo vnútri zaliatu čokoládou. Ďalej sú to rôzne oblátky a plno ďalších sladkostí. To tiež asi prispieva ku kilám navyše.
Mexičania pijú aj dosť kávy. Ráno, poobede, ale kľudne aj večer o aj po ôsmej. Rôzne druhy z rôznych kútov sveta, no samozrejme tiež poznajú kolumbijskú alebo brazílsku kávu. Majú však aj výbornú mexickú, len si momentálne nevybavím kávové štáty :P

Všetky výborné jedlá sa však do jedného príspevku nezmestia. No nezúfajte, v tejto kategórii budeme určite čoskoro pokračovať. Bol by hriech nespomenúť ďalšie špeciality a dobroty :)

nedeľa 2. júna 2013

Distrito Federal Centrum part 2


Ako som sľúbil, pokračujeme v odkrývaní krás centra Mexico City. Ako ďalšiu zaujímavosť sme navštávili Templo Mayor (hlavný chrám alebo tak niečo). Je to v podstate taký najväčší aztécky chrám v meste a pôvodne myslím aj na ňom stáli budovy. Aztéci to mali tak, že chrámy boli bez strechy (aby videli na svojich bohov a aby oni videli na nich), čo bol potom problém keď ich Španieli chceli konvertovať na kresťanskú vieru. Modliť by sa aj modlili (samozrejme k svojim bohom, minimálne spočiatku), ale veľmi sa im nechcelo do chrámu so strechou, veď ako uvidia na božstvá.
Na hornej fotke (vľavo dole) môžete vidieť jednu z odrôd Agave (dolu detail), z ktorej sa vyrába tequila, tradičný mexický alkohol. Ale nielen tequilou žije Mexiko. Z agave sa tiež vyrába pulque [čítaj pulke], čo je nápoj vyrobený zo skvaseného agave (silný asi ako pivo/víno?). Tento nápoj bol kedysi typickým alkoholom, dnes vďaka pivu ja na ústupe a ževraj aj v DF sa dá ťažko zohnať. Hovorí sa aj že je to nápoj chudobných, ale je plno ľudí, ktorý ho majú radi a nie sú chudobní. Je bielej farby a pripomína zriedené mlieko a zase veľa ľudí ho nemá rado kvôli tomu že má konzistenciu ako sliny :D Ja som ho ešte nemal, ale plánujem ho ochutnať, určite potom popíšem aké to je.
 Nasledujúca dlaždicová tabuľa znázorňuje názov Tenochtitlan, čo spája skalu a kaktus. Dalo by sa to preložiť ako "rastúci medzi skalami".
Legenda hovorí aj o vízii zobrazujúcej orla držiaceho hada a sediaceho na kaktuse, čo je tiež jeden z často sa objavujúcich sa znakov hlavného mesta, alebo vtedajšieho mesta Tenochtitlan. Preto môžeme často hada alebo orla vidieť aj zdobiť aztécke chrámy.

Chrámy sú väčšinou vyrobené zo stuhnutej lávy - lávových kameňov. Tie sú viac alebo menej porézne a ak uvidíte v meste budovy s tmavočervenočiernymi tehlami, to je tiež lávový kameň, ktorí pravdepodobne španieli zobrali z pôvodných aztéckych stavieb, možno ho trochu opracovali. To sú najstaršie budovy v meste (uvidíte neskôr).

Obetné miesto, ktoré je zastrešené na ochranu pred živlami :) Tu sa občas konali aj obety ľudské.
Iný pohľad na obetné miesto, so sochou v strede. Na ďalšej fotke môžete vidieť túto sochu vo väčšom, fotenú v múzeu, ktoré je hneď vedľa celého tohto chrámu.
Detail sochy s nádobou (pôvodne s obetnými predmetmi?) z obetného miesta.
Akvadukt, ale postavený až neskôr po Aztékoch.
Ešte celkový pohľad na chrám. V pozadí katedrála z minula. A čo je ešte zaujímavé na tomto chráme? Aztékovia svoju moc a bohatstvo dávali najavo tak, že každý ďalší panovník alebo generácia postavili nový, väčší a honosnejší chrám. A to na tom starom :P Takže tu môžeme vidieť ten najposlednejší, ale staršie sú pod ním ako geologické vrstvy. Takže žiadna veľká úcta k tomu čo bolo predtým.

Toto je veľký placatý a pichľavý kaktus, ktorý je v Mexiku bežný a taktiež sa je, ráta sa medzi zeleninu a samozrejme sa je bez bodliakov. Dá sa kúpiť na trhu a ešte sa s ním stretneme.
Tieto tri veľké tabule znázorňujú listy písané známymi osobnosťami, napr. ten vľavo je od Hernana Cortéza, toho čo viedol vojsko proti Aztékom.
Ešte jedna mega agave rastlina. Možno sa to nezdá, ale na výšku je vyššia ako človek.
 A ako sme sa vlastne dostali k chrámu odkrytému v centre mesta? Pôvodne sa dávno zabudlo, kde by chrám mohol byť, ale na prelome 19. a 20. storočia o tom mali archeológovia celkom dobrú predstavu. Problém bol v tom, že je to v centre mesta, kde sú pamiatky a obytná zóna vyššej vrstvy. Keď archeológovia odkryli kúsky chrámu, veľký rozruch to nevzbudilo. Až v roku 1978, keď roboši narazili na veľký kamenný kotúč (8.5 tony) zobrazujúci rozštvrtenú mesačnú bohyňu Coyolxauhqui. O jej osude tiež koluje legenda, ktorú si už nevybavujem (keď si spomeniem tak doplním). Každopádne to naznačuje ako mierumilovný národ Aztékovia boli, keď aj bohovia sa takto k sebe správali. Boli to bojovníci. Na prvej fotke je kópia kameňa, ktorá je vystavená vonku.
Pokračujeme originálom kameňa z múzea foteného z tesnej blízkosti, kde nie sú vidieť originál farby, ktoré sú podobné ako na kópii.
Fotka z prvého poschodia, kde vidieť aj farby. Po odkrytí tohto monolitu nasledovali nálezy ďalších podobných monolitov alebo iných dôležitých predmetov, čo zvýšilo pozornosť mesta a štátu a nasledovalo aj odkrytie väčšej časti Templo Mayor.
Ďalšia fotka z prvého poschodia, ktorá sa mi podarila niekoľko sekúnd po predchádzajúcej. Vidieť ďalšiu farbu. Neviem ako sa mi to podarilo, pretože projektor myslím nado mnou nebol a fotil som bez blesku. Keď už sme pri tom fotení, na drvivej väčšine miest (múzeá a pod.) sa môže fotiť zadarmo, ale bez blesku. Neviem čo by mi spravili keby som bleskol, ale všade sa to hemží strážnikmi a policajtami, takže by ma asi dostali :D Ale každý to tam prekvapivo dodržuje, aspoň čo som ja videl.
Tu je mapa celého mesta na jazere ako pôvodne vyzeralo, podľa mňa veľmi pekná kresba/maľba.
Toto je plán podzemia, kde sú znázornené chrámy, ktoré sa nachádzajú pod katedrálou a ďalšími dôležitými budovami. Toto podzemie bohužiaľ verejnosti nie je prístupné. Je to ale fascinujúce, čo všetko postavili Aztékovia "na jazere", ako to potom zastavali Španieli a ako to "nedávno" mexickí archeológovia dokázali odkryť, keď nad nimi sú stovky až tisícky ton materiálu. Tu sa dostávame k ďalšiemu problému a tým je prepadávanie celého mesta. Prepadáva sa asi o 2 cm za rok, niekde rýchlejšie, niekde pomalšie. To si môžete všimnúť aj na niektorých fotkách chrámov, že sú naklonené. Napríklad katedrálu už bolo potrebné ochrániť a preto mesto vynaložilo nemalé peniaze na jej záchranu. A to tak, že pod katedrálou (ako aj ďalšími budovami) vybudovali systém hydraulických podpier, ktoré sa hýbu podľa potreby a tak budovy udržujú v optimálnej pozícii. Postupne takto ževraj zachraňujú jednu budovu za druhou. Ktovie ako to bude za 100 rokov. 
Teraz sa pozrieme na zopár fotiek z múzea. Tak túto stenu by som doma nechcel mať :P A v podstate mi aj v múzeu jeden pohľad stačil. Táto stena mi pripomenula aj to, že Španieli medzi iným priniesli do Mexika aj choroby, ktoré tu dovtedy neboli a tým pádom na ne nemali ani lieky a protilátky. Pravdou ale je že na ne niektoré nemali lieky ani Španieli. Boli to napríklad kiahne (neštovice), cholera a ďalšie, ktoré pripravili o život aj polovicu pôvodného obyvateľstva.
Pôvodná socha orla. Z druhej strany už chudák v tvári chátra. 
 
Pohľad do vitríny s obetnými darmi. 
 
Ďalší veľký monolit s vyobrazeným božstvom.
Aztécke zbrane (nože z obsidiánu) so mnou v odraze :P Bohužiaľ na hollywood ešte nemám, že by som odfotil zrkadlo na priamo a neviditeľne :-))) Tu je ale zaujímavé to, že aj keď Aztékovia vedeli spracovať kov (hlavne asi zlato), na výrobu zbraní ho nepoužívali, tie boli len len z obsidiánu (alebo kameňa?).
Sochy, ktoré v stojatej polohe slúžili ako držiaky faklí, viď. diery v rukách.
Urna. Slúžila na to na čo sú bežne urny určené :)
Expozícia s typickými potravinami tej aztéckej doby. Môžete tu vidieť vľavo v rohu placatý kaktus očistený od bodliakov, ktorý sa pravdepodobne ešte objaví aj v rámci príspevku o jedle. Ďalej mango, tekvice, melóny (tu skôr také tie veľké oranžové ktoré sú v EU známe ako príloha k prosciuttu [čítaj pršút(o)]. Samozrejme kukurica a aj múka z nej, cukety, avokádo, granátové jablká, paprika, atď. Plno dobrých vecí :)
Nakoniec sa zase vrátime von :) Pohľad na budovu hneď za plotom k Templo Mayor. Buď patrí jednej z univerzít alebo vláde.
Toto sú spomínané lávové tehly, ktoré pravdepodobne pochádzajú z nejakej aztéckej budovy. Tu boli Španieli barbari, ale aj praktici a použili to čo bolo naokolo :) Samozrejme na fotke je nejaký kostol alebo chrám. 
Ulica v centre so zaparkovanými bicyklami na požičanie, podobné sa nachádzajú na niekoľkých miestach v meste, nie ale všade a nie všade ich je možné vrátiť. Inak ale celkom praktické, bicykle majú svetlá a keď človek vie, uľahčí mu to "sightseeing" (prehliadku pamiatok/zaujímavostí). 
 Tu sme navštívili budovu, ktorú zachránila UAM (univerzita kde sa ja nachádzam) za tiež nemalé peniaze. Už si nevybavujem načo slúžila predtým, ale teraz je to také malé múzeum moderného umenia a múzeum keramiky. Neviem či sa sem dostane aj verejnosť, my sme mali protekčný vstup :)
 Asi kópia prvej tlačiarne :)
Vitrína s keramikou. No nielen že UAM opravila túto budovu, navyše ako časť projektu pomáha tradičným výrobcom keramiky zdokonaľovať výrobný proces. To znamená, že môžu vyrobiť viac za lacnejšie a s menším úsilím, ušetria energiu a môžu viac šíriť pôvodné umenie. Univerzita má nato tím odborníkov na výrobu keramiky.
Ulica v centre, vľavo sú špecifickí pouliční hudobníci. Neviem ku komu patria, lebo na začiatku som si myslel, že sú to nejakí policajti alebo tak. Majú uniformy a klobúky skoro ako zo Saint Tropéz :) Trošku mi ich pripomínajú. Jeden stojí s nástrojom na podstavci a točí kľukou a ono to hrá :D A tak pýtajú peniaze. Ostatní len stoja a pozerajú a bavia sa. Naozaj ťažká práca :D Len neviem či sú zato platení a čo dostanú na ulici je bonus. Skôr ale asi nie :P
Pohľad na  katedrálu a zástup cyklotaxíkov. Tých bolo v centre celkom veľa, ale prišlo mi že neboli veľmi využívané, len občasne turistami. Hlavne asi preto že to nie je najrýchlejší spôsob dopravy a že na prehliadku pamiatok pre lenivších sa dá využiť turistbus, kde sa dá sedieť aj hore ako v anglickom doubledeckeri a všetko vidieť. Turistbus má niekoľko okruhov aj mimo centra a vždy na určitým miestach na nejakú dobu aj zastaví. Asi sa oplatí skúsiť :)
 Ďalší pohľad na budovu vlády, vpravo vstup do metra.
Námestie "Plaza de Santo Domingo", kde pravidelne bývajú stánky. Zhluk ľudí v strede sú diváci pozorujúci prejav agitátora, ktorý veľmi rozohnene rozprával do mikrofónu. Pravdepodobne proti vláde, ale mierumilovne a v obleku, možno aj politik opozície :) Ževraj bežné a na každodennom poriadku. Za námestím vidieť kostol "Iglesia de Santo Domingo de Guzmán".
Kostol "Iglesia de Santo Domingo de Guzmán". Všimnite si, že je trošku naklonený doprava. To je dôsledok spomínaného prepadávania sa mesta.
Vnútro kostola. Amen. Kázeň počas omše (misa po špenielsky), začína kňaz ako u nás...Los hermanas y las hermanas (bratia a sestry).
Pozlátené od vrchu až dole, od stropu až po zem. Naozaj vysoké niekoľko metrov (cca 4?).
Pohľad do ulice kolmo na námestie Santo Domingo. Cesta je vyhradená pre Metrobús, čo sú také dlhé červené autobusy, ktoré slúžia ako nadzemná nadstavba metra. Majú svoje cesty, takže je to bez meškaní. Na nástupištia a vlastnú dopravu platí metrokarta a oproti metru človek vidí aj kus mesta. Na viacerých staniciach je aj prestup na metro. Majú takto 4 linky a v diaľke môžete metrobús vidieť.
Budova v centre. Taxík vľavo dole je asi najrozšírenejší typ (farebná kombinácia), s akým sa v meste stretnete. To sú tie taxíky, na ktoré si tiež treba dávať pozor a človek by mal brať len ten, ktorý má viditeľný papier s licenciou (väčšinou na pravom zadnom okne). Tieto taxíky sú odhadom asi každé 3. až 5. auto na cestách. 
Interiér ďalšieho kostola, tento je myslím jezuitský alebo baptistický. 
Vnútorný priestor múzea - mučiace prístroje, obrazy, staroveká medicína. 
Ulica v centre, tmavá budova je tak zvláštne naklonená. 
Ešte jeden interiér kostola.
Toto je niečo ako high street (po našom hlavná nákupná ulica, v BA taká Obchodná), ale tu to žije :) Je tu plno obchodov a je naozaj dlhočizná.  
Úplne na zaáver ešte jedna informácia. Väčšina múzeí je tu v nedeľu otvorených zadarmo, niekde sa ale takto nedostanete všade, niekde vôbec, niekde áno. So študentskou kartou máte ale veľkú výhodu, na väčšinu miest sa dostanete zadarmo alebo za oveľa menší poplatok. Aj tak to ale nie je také hrozné, napríklad do Templo Mayor ma stál vstup ako bežného neštudenta $57 (pesos), čo je asi 90 CZK. Bohužiaľ tunajšiu študentskú kartu nedostanem, no nabudúce to skúsim s pardubickou :) Fotka tam je, názov univerzity tiež a hologram platí, tak prečo nie?