Mexické jedlo časť 2

Nastal čas na pokračovanie asi väčšiny ľudí obľúbenej témy a tou je ako inak jedlo. Už je to nejaký piatok, čo som v Mexico City a od prvého príspevku o jedle som vyskúšal plno chuťoviek, ktoré som doteraz nepoznal a môžem povedať, že k mojej obľúbenej slovenskej, českej, talianskej a francúzskej kuchyni pribudla aj tá mexická :) Jedlo je tu naozaj výborné a tí, čo sa neboja ochutnať aj jedlo na ulici (alebo kľudne len v riadnej reštaurácii), budú štedro odmenení.

Ako už vyplynulo z minulého príspevku o jedle, mexické jedlo je dosť kalorické. Navyše ak si nedáte mäso, bude to ovocie alebo niečo z mlieka a cukru, takže sladké. Miestni to sami hovoria, z mexického jedla sa ľahko priberá. Takže ak ste ten typ, čo sa pozrie na vodu a je o kilo ťažší, mali by ste skúšať domácu kuchyňu opatrnejšie :) Na druhú stranu Mexičania dosť športujú, no povedal by som že prevažujú ľudia s nadváhou.

A čo nového som ochutnal? Už minule som spomínal Guajalota (čítaj uachalota), čo je žemľa s hmotou z kukurice konzistenciou pripomínajúca couscous (kuskus) a je zabalená v kukuričnej šupe a takto pripravená v pare. Pred samotným jedením dotyčná osoba vytiahne "tamale" (hmota v šupe) z veľkej oceľovej nádoby a odbalí zo šupy a vloží do narezanej šišatej žemle "bolillo" [bolíjo] tvaru rugby lopty. Tamale je teplé a býva zmiešané s rôznymi bylinkami, salsami, mäsom alebo ovocím, čokoládou, atď. Podľa toho sa potom volá guajalota XX. Mne najviac chutí guajalota verde (zelená), so zelenou salsou a väčšinou aj troškou mäsa a hlavne na slano. Na fotke môžete vidieť hotovú guajalotu a pod ňou zabalené tamale a potom odbalené tamale.

Napríklad tamale vľavo je robené na sladko a sú v ňom kásky ananásu (piña). Dá sa jesť len tak samé, netreba k nemu ani žemľu :) Vpravo si môžete všimnúť "mollete" [mojete], čo je polovica žemle s rozmačkanými varenými fazuľami (ako nátierka alebo pasta), kúskom mäsa alebo slaninky a na vrchu so zapečeným syrom. Tiež sa je teplé a býva to časté jedlo na raňajky alebo večeru.

Je sa tu aj veľa zeleniny, ako napríklad Chile relleno (plnená paprika), hlavne sa ale plní syrom alebo mäsom. Keď som vytiahol surovú papriku a začal ju chrúmať, všetci na mňa divne pozerali, že paprika sa predsa je len tepelne upravená a nie ako chipsy :)

Ďalším zaujímavým jedlom je Cochinita pibil, čo je mäso v červenej omáčke a obyčajne sa ako skoro všetko dá naložiť do tortilly :) Omáčka obsahuje jedno zvláštne korenie (achiotte - bixa orellana alebo Oreláník barvířský (cz), bohužiaľ slovensky neviem :D a ani wikipédia :))) ). No môžem povedať že je to výborné jedlo, pochádza a je tradičným jedlom polostrova Yucatánu a veľmi mi pripomína jedlo, ktoré som už určite doma jedol. Trošku mexický guláš alebo niečo iné? Tiež mi bolo povedané, že farba nemusí byť až taká výrazná, že záleží na kuchárovi a oblasti.

Ďalším tradičným jedlom je Pozole. Je to v podstate vodová polievka z jedného druhu kukurice s veľkými zrnami (biele kúsky), s mäsom bracčovým alebo kuracím (alebo mix) a môže byť červené alebo priesvitné (biele) ako na obrázku. Do neho si dáte najemno nasekanú cibuľku, nejakú zelenú vňať a/alebo oregáno a  mäso sa dáva až pri nakladaní.

Ďalej pridáme chilli v prášku podľa chuti. No čo by to bolo za mexické jedlo, keby sme k nemu nemali tortillu. Tentokrát je to tortilla usmažená dochrumkava (chutí ako nachos), tzv. tostada. Na ňu si môžete dať niečo ako tekutý tučný a mliečny krém, konzistenciou balkánsky syr a salsu, prípadne nakrájať čerstvé a zrelé avokádo. Táto polievka sa v reštauráciách podáva v pollitrových miskách, no ževraj typicky sú to misky litrové. Toto jedlo vyzerá veľmi diétne, no verte mi, že nemusíte jesť žiadne predjedlo, ani si dať tostadu a zjesť pozole dá dosť práce a po zdolaní tejto plnohodnotnej polievky budete zťažka odfukovať :) Ale s dobrým pocitom plného žalúdku. Navyše keď si na začiatku (a občas aj počas jedenia) pridávate prísady, polievky neubúda ale pribúda :)

Tu vidíte ešte domáce pozole, ktoré som skúsil u Andresovej kamarátky Desiré. Jej mamina bola veľmi milá a jeden večer pripravila mne, Andresovi, Desiré a jej priateľovi výbornú polievku.

U paní čo im to dlho trvá (majú už svoje roky) si vždy k jedlu dávame limonádu. Poháre sú zvláštne, sirup z granátového jablka, veľa limetky a veľmi osviežujúci kyselkavý nápoj je na svete. Navyše majú pani útulnú malú a do ulice otvorenú reštauráciu venovanú Fride Kahlo (plno fotiek a obrazov).

Mexičania si poobede radi dajú zákusok a tak keď idete do reštaurácie, je možné že dostanete niečo malé buď automaticky po hlavnom jedle alebo si môžete niečo malé vziať pri odchode pri platení. Ak ste nič nemali alebo máte radšej niečo iné ako Vám bolo ponúknuté, môžete vyraziť do niektorého z mnohých stánkov a dať si buď niečo dobré. Obvykle nanuk (paleta) alebo zmrzlinu, či niečo s alebo v čokoláde. Napríklad bonbón de chocolate (marshmallow v čokoláde), amarantové srdce (na obrázku) alebo iný tvar s čokoládou, alebo kukuričné lupienky spojené čokoládou (cornflakesy) alebo slivku s vlašským orechom vo vnútri zaliatu čokoládou. Ďalej sú to rôzne oblátky a plno ďalších sladkostí. To tiež asi prispieva ku kilám navyše.

Mexičania pijú aj dosť kávy. Ráno, poobede, ale kľudne aj večer o aj po ôsmej. Rôzne druhy z rôznych kútov sveta, no samozrejme tiež poznajú kolumbijskú alebo brazílsku kávu. Majú však aj výbornú mexickú, len si momentálne nevybavím kávové štáty :P

Všetky výborné jedlá sa však do jedného príspevku nezmestia. No nezúfajte, v tejto kategórii budeme určite čoskoro pokračovať. Bol by hriech nespomenúť ďalšie špeciality a dobroty :)