Distrito Federal Centrum

V nedeľu ma profesor José Antonio zobral na taký menší výlet do centra, aby som videl krásy Mexico City. Pretože toto jedno z najľudnatejších hlavných miest je aj mestom veľmi aktívnym, takže tu môžete stretnúť veľa ľudí na bicykloch a takisto aj bežcov. Aby to bolo ono, trošku sme si spestrili deň a cestovanie autom, v centre sa pravidelne v nedeľu koná všeobecná cyklistika a inline korčuľovanie. To znamená že je vyhradený určitý okruh a cyklisti a korčuliari môžu vyraziť. No narozdiel od nejakej večernej Bratislava inline alebo Pardubice na bruslích je toto v nedeľu a riadne od rána až neviem dokedy :P To len znamenalo, že sme sa trošku povozili kým sme našli parkovanie blízko hlavného námestia v centre.

Centrum je naozaj pekné, prikladám zopár fotiek. Najprv sme sa zastavili na takom hlavnom veľkom námestí "Plaza de La Constitución" a na fotke môžete vidieť naľavo megaveľkú mexickú vlajku, Katedrálu "Catedral Metropolitana de la Asunción de María", "Gobierno del Distrito Federal" alias budovu vlády hlavného mesta a kúsok ďalšej vládnej budovy (sídlo starostu???). Do budovy vlády sa normálne za vhodných podmienok dá dostať, no ako vidíte na fotke, prebiehali na DF celkom bežné protesty (plno stanov), takže náš pokus bol neúspešný, možno nabudúce.

 Na nasledujúcej fotke si taktiež môžete všimnúť plno rôznych "individuí" alebo zvláštne oblečených a vyparádených ľudí, ktorí nepatrili k protestu, ale očividne tam mali zhromaždenie. Pestrofarebné parochne, "komiksové?" obleky, megameče typu anime fantasy a rôzne pokreslení :) Ak niekto zistí, čo to bolo za akciu, má u mňa 5 korún :D Lebo ja sám neviem :D

Ešte jeden pohľad na vládnu budovu :)

 A na katedrálu.

Vchod do katedrály, do useknutej časti napravo :P

 Vnútro jednej časti katedrály.

 Svätostánok a oltár, dvakrát v zlate.

 Krásna stropná architektúra. Ževraj hlavne barokný štýl, drvivé všetky staré chrámy, katedrály a baziliky sú postavené Španielmi po roku 1521, kedy dobyli DF, dovtedy Tenochtitlán pod vládou Aztékov. Je nutné dodať, že použili nehliadkované údolie a sedlo medzi soopkami Popocatepetl a Iztaccihuatl, teraz nazývané Paso de Cortés, pod vedením Hernána Cortésa (alebo Corteza). Navyše tou dobou už Španieli všeličo vedeli (už nejaký čas boli v Mexiku) a k nim sa proti Aztékom pridalo niekoľko iných kmeňov, čo Španielom pomohlo zvíťaziť. Oni priniesli španielsky jazyk, poničenie aztéckych chrámov a masívnu stavbu nových budov NA pôvodných aztéckych. Vôbec im nevadilo, že celé Mexico City leží na jazere vo výške viac ako 2200 m.n.m. a že Aztékovia ho museli niekoľko storočí zasypávať hlinou aby dospelo do podoby ako ho poznali Španieli a následne my dnes. Aztékovia jazero zasypávali, lebo keď sem prišli z Kalifornie, potrebovali miesto s veľkou zásobou vody na pestovanie kukurice. To že celé mesto je postavené na pôvodných aztéckych budovách Vám priblížim neskôr, keď rozoberiem Templo Mayor, jeden z hlavných aztéckych chrámov.

 Späť k architektúre. Prečo som začal písať o baroku? Asi preto že mám radšej gotiku, ktorej sa však ževraj v DF nedočkám :)

 Veľká drevorezba, očividne s nejakým mechanizmom vovnútri. To mi pripomenulo, že neskôr sme z iného miesta v meste videli odbíjať 12. hodinu a to vo veži tejto katedrály. Aby zvýšili zamestnanosť, mali na to odvážnych a silných mužov, ktorí sa tam hojdali hore a dole na lane zvonu :) Aj tak sa dá.

 Veľkolepý organ. Nie sú troškári a tak majú hneď dva. Pravidelne sa tu konajú aj koncerty vážnej hudby. Ževraj je to úžasný zážitok počuť napríklad diela Bacha hrané na dvoch organoch zároveň. 

Ešte krátko k dvom sopkám, ktoré sú za dobrých podmienok a z dobrého miesta vidieť z mesta. Legenda hovorí sa že Popoca bol statočný bojovník a Izta bola krásna princezna. Tí dvaja boli zamilovaní, ale aby si mohol Popoca Iztu vziať, musel z vojny priniesť hlavu nepriateľkého veliteľa. Popoca to síce splnil, ale kým sa vrátil, jeho nepriateľ podal kráľovi správu, že vojnu síce vyhrali, ale že Popoca padol. Izta z toho zosmutnela, prestala jesť, ochorela a zomrela. Keď sa Popoca vrátil, práve mal prebiehať pohreb Izty. Ten jej telo vzal, opustil mesto a niesol ho až prišiel na miesto, kde sú dnes dve sopky. Jej telo položil, kľakol si vedľa a strážil ho až do svojej smrti. Keď to potom bohovia videli, premenili ich na sopky. Sopka Iztaccíhuatl sa niekedy volá aj spiaca žena, pretože jej tvar ju pripomína.

Prípadne si môžete detailnejšie prečítať TU.

Pokračovanie výletu nabudúce :) 

Zo života študenta a mladého vedátora :)

Aby sme si ukázali ako to na mexickej univerzite vyzerá, vydáme sa do kampusu UAM (Universidad Autónoma Metropolitana), jednej z asi piatich univerzít v mexickom hlavnom meste. Má niekoľko kampusov, ja sa objavujem v tom východnom - Iztapalapa. Celý je oplotený a niektoré vstupy sú celotelové akoby turnikety, ktorými musíte (len tak) prejsť. nasledujúce fotky sú fotené ráno, keď je kapmus ľudoprázdny, časom pridám k niektorým fotkám podobnú ako vyzerá keď to tu žije. Takto nejak vyzerá mapa kampusu, ktorý je značne rozsiahly, ale dá sa celý prejsť za niekoľko minút pešo.

Veľmi dôležitá budova v kampuse je jedáleň (Cafeteria) so zvlášť priestorom a vstupom pre undergraduate študentov (nekonečné zástupy) a pre doktorandov (doctorado) a pracovníkov (dostupnosť lepšia). jedlá tu sú dotované štátom, najete sa do plna za max. 15 pesos (polievka, hlavné jedlo, dezert a pollitrový džús).

Nemenej dôležitý je bufet (Kiosco), kde môžete kúpiť maličkosti, bagey, kokiná (sladkosti), vodu, atď.

Každá univezita musí mať knižnicu (biblioteca), kde na požičanie knihy potrebujete kartičku a takisto si tam môžete knihy kúpiť.

Priestor, ktorý sa normálne hemží ľuďmi.

Námestie :) Que es Cuacacalli???

Edificio catálisis - budova katalýzy, kde je laborka kde pracujem :) a kancelária kde sedím :)

Edificio F s námestím. Áno, budovy sú značené písmenami.

Edificio T, tam je sídlo Prof. José Antonia (kancelária dekana), jednej z prednáškových miestností, študijného oddelenia, ako aj laboriek undergraduate študentov.

Galeria de arte, s ozajstnými obrazmi :P

Moderné umenie, plechové chlamýdie - holubice. Okrem normálnne veľkých holubov všetkých farieb tu majú aj mikro holuby, veľké ako vrabce a hnedé strakaté :) tie vyzerajú vtipne.

Toto je miesto odpočinku študentov, ako aj vykusovacia zóna. Rovno oproti Edificio T za po pás vysokým živým plotom. No podobných vykusovacích plôch je tu plno. Vhodné aj na poobednú 20 minutovku ;-)

Schody, ktoré počas dňa ožívajú.

Námestie s rektorátom ako kusom moderného umenia v pozadí.

Detail plechového modern-art rektorátu.

Edificio pilot plant - budova na autoklávové, reaktorové pokusy a predúpravu sírením.

Jeden z mnohých východov z kampusu.

Tesne pred záverom niekoľko fotiek pre flóristov a hlavne milovníkov kaktusov (napr. pre Vladimíra ;-) )

La Comidaaaa (jedlo na potešenie chuťových pohárikov)

V dnešnom dieli rozoberieme jedlo a postupne sem budem pridávať ďalšie mexické chuťovky :)

Začnem netypicky jedlu - vodou. V Mexiku jedine kupovanú, aj keď zuby si s vodovodnou bežne umývam (nehltať !!!) a zatiaľ v pohode (pozor na hltanie v sprche :P). Nakoniec je vždy aj tak lepšie prepláchnuť to balenou vodou. Počul som ale že existujú aj mestá, kde je vodovodná voda pitná (niekde na severe). Potom aj zbohatlíci majú vlastné čistiace systémy, tí tiež môžu vodu piť z vodovodu, aj keď tí skôr mieria na šampíčko a podobne :P

Mexické jedlo nie je až také pikantné ako sa hovorí. Samozrejme pre absolútnych alergikov na chilli je to problém, ale aspoň minimálni odvážlivci to zvládnu v pohode. Sú to tortilly (čítaj tortija(y)) rôznych veľkostí od 10 cm na priemer až po celotanierovky. Fazule, všetky druhy mäsa, zeleninka (šalát, uhorky, avokádo, rajčiny, cibuľa, pažítka a pod.), milión druhov syrov (bielych, žltých, tvrdých, polomäkkých), salsy (omáčky), ryža, vajíčka, výborná káva, to všetko a omnoho viac sa dá nájsť na tanieroch mexických stolov.

A čo som vyskúšal na vlastnej koži?

Najprv netypicky mexicky - dvojitý hamcheeseburger s bielym mexickým syrom a hranolkami, tekutým syrom a riedeným kečupom, k tomu skoro liter čerstvej guavovej šťavy s vodou :) - 40 pesos. Malé upozornenie, Mexičania radi jedia a po ich jedlách by to častokrát chcelo 20 minút (alebo hodinku) ukladania niekde na tráve (spania) :P A guavová šťava je dosť sladká, no 1:1 s limetkovou by to bolo labúžo :)

Ďalšou výbornou pochúťkou sú Carnitas, malé 10 cm tortillky do ktorých si naložíte opečené bravčové mäso pomiešané z rôznych častí, takže svoje si nájdu ako milovníci bieleho mäsa ovar light, hlodači kostí, tak aj fajnšmekri, ktorí musia mať len tú najlepšiu panenku :) Ktomu pridáte prasačie žalúdky (áno rebelsky prasačie :P), na jemno nasekanú cibuľku, pažítku alebo petržlenovú vňať, rajčinky so šalátom, salsu podľa chuti, limetkotou šťavou a po takých 6 kúskoch už chýba k dokonalosti na zapitie len dobré pivko :) Svoju fotku doplním keď si túto dobrotu zase doprajem ;-)

Enchiladas - tortilla zatočená a plnená kuracím mäsom, zaliata zelenou, červenou alebo moly salsou, odstupňované podľa pálivosti, zelená najmenej, červená najviac. Na tom roztopený syr a k tomu ešte fazuľová kaša biely syr. Len ospravedlňte moju chuť do jedla, nestihol som to odfotiť nedotknuté :D - s pitím 50 pesos :) Pozor, Enchiladas je jedno z mála jedál, ktoré sa neochucujú limetkovou šťavou!

Samozrejme Mexičania sú veľmi príjemní a priateľskí ľudia a vážia si svoju kuchyňu. Na druhú stranu dokážu oceniť aj iné kultúry, napr. tú japonskú - sushi :) Samozrejme je prispôsobené mexickej kuchyni, mango, avokádo nesmie chýbať :)

A čo tak jedia Mexičania na raňajky? Typicky napríklad prídete k stánku starého malého pána. Vyťahuje šišatú žemľu v tvare rugby lopty, narezáva ju a pokladá na stôl. Z oceľovej nádoby tvaru na mlieko vyťahuje niečo zabalené do obalu z kukurice. Opatrne ale s grifom túto hmotu vkladá do žemľe a podáva mi ju. Je to zmes byliniek, salsy a niečoho ako ryža/cestovina a je to teplé a výborné (fotka neskôr). K tomu si usrkávam z teplého ryžového vodovo-mliečneho nápoja. Ževraj priberiem, tak som zvedavý :P Žeby konečne aspoň trochu?

A čo si dať, keď vyrážate na piatočný záťah do mesta? Jedine Tacos al pastor, alias malé tortillky obložené zeleninkou a odrezkami mäsa ako v prípade kebabu. Pokvapkať šťavou z limetky, salsou a que aproveche!

Aké pivo si potom dopriať? Najpopulárnejšia je Victoria, ale nepohŕdnu ani Pacificom, Indiom, Moledom alebo Coronou :) Tu spomeniem jednu veľmi dôležitú vec a to sú limetky. 1) V Mexiku je limetka citrón a citrón je limetka :P Takže keď sa povie limón, je to limetka a keď sa povie lima, je to citrón. 2) Limetky sa tu dávajú skoro ku všetkému, dokonca sa mačkajú aj do piva, ktoré sa navyše aj jemne posolí :D Proti gustu žiadny dišputát. Každopádne za skúšku to stálo, je to výborné a ževraj to pomáha proti rýchlej opilosti a pravdepodobne aj trochu zadržať tekutiny v tele. Takže fondo (na ex) :) A od pollitrových kríglov si odvyknite, dostanete kelímok a litrovú fľašu, prípadne čapované pivo (cerveza de barril), buď v čaši alebo so šťastím aj v krígli :)

Doskukania nabudúce :)

Prvý deň v škole/laborke

Dnes to milí moji bude bez fotiek, tie doplním časom. Začnem tým, že mi v nedeľu začalo byť naozaj divne (nádcha a teplota - áno, tie dve najhoršie čo každého muža skolia :P) a tak sme sa s Andrésom vydali na nákup. Najprv som si povedal, že si neberie žiadnu tašku, batoh alebo niečo (to postrehol môj bystrý zrak pešo/cyklo chodiaceho nakupujúceho) do čoho by sa dali nejaké veci dať a odľahčiť si tak ruky, ale mávol som rukou. Cesta do hypermarketu trvala asi 10 minút a tak sme kľučkovali, že keby ma niekto zatočil a povedal teraz sa vráť, tak by som sa asi nevrátil :P Ale z mapy je vidieť že je to naozaj kúsok, to príde časom. Nákupné vozíky tu majú vnútri a bez zálohy, stačí len zobrať. Zato poistené to majú, lebo pri východe sú zábrany a vonku navyše je niekto kvázi ako strážnik. Keď už sme pri tých strážnikoch, tých tu majú na každom kroku. Pán pred obchodom, ževraj plno policajtov v metre (nabudúce potvrdím alebo vyvrátim), pán strážnik, ktorý nám otváral bránu pri vjazde autom do sídliska (Adnrés musel mať parkovaciu kartičku) a aj cestou mestom som z auta videl dosť policajných áut a strážnikov. Ale späť k nakupovaniu. Ako sme tak nakupovali, vo vozíku sa to začalo kopiť a keď sme končili, tak toho bolo toľko, že sme po ceste niekoľkokrát zastavovali, aby sme odľahčili rukám a nakoniec Andrés išiel pre auto :D Ceny by som povedal že sú porovnateľné s našimi, platil som asi 310 pesos, čo je asi 450 CZK (20 EUR) a mám veci tak na týždeň, možno aj viac, len vodu budeme kupovať častejšie. Kamilkový čaj, ten tu majú asi celkom radi a hovorí sa že je skoro na všetky neduhy :) Tak si ho spolu s mätovým dopriavam. Možno je to ale aj tým, že okrem tých obyč. ako je čierny, zelený a pod. tam majú len tieto dva :P

Keď sme sa dopratali domov s nákupom, cítil som že musím niečo so svojim stavom podniknúť. Uvaril som čaj, vymačkal limetku a zaľahol so zapitým paralénom. Vypotiť asi trochu pomohlo, sprcha tiež bodla. Potom sa chvíľu zotavoval a rozmýšľal čo ďalej, keď ma Andrés pozval dole do obývačky, že s Laurou a Alejandrou (jeho kamošky a študentky) robili typické jedlo z Oaxacy (čítaj oachaky), odkiaľ Laura a Alejandra pochádzajú. Aj keby ste ma zabili Vám nepoviem ako sa to volalo, ale bola to taká veľká tenká tortilla preložená na polovicu a plnená pomletým mäsom (bravčo) s fazuľami, mangom, ľadovým šalátom a cukinou (alebo niečim jej podobným) a syrom (niečo biele medzi balkánskym syrom a mozarellou). Do toho sme si ešte dali salsu, ktorá bola len veľmi jemne pikantná. K tomu sme pili šťavu z granátového jablka a brusiniek, ja hlavne čaj. Potom sme kecali, ku koncu s google prekladačom, lebo Laura chcela veľmi rozprávať, ale ja som veľmi nerozumel :D Ale ukázali mi veľa pekných miest, na ktoré sa oplatí ísť pozrieť. Potom som sa dozvedel, že cesta z DF (Distrito Federal - hlavné mesto) do Oaxacy trvá tak 12 hodín busom, takže to tak na mesačnú dovolenku po Mexiku :) Je to asi aj kvôli tomu, že od určitého bodu je tam pohorie Sierra niečo a tým pádom aj kľukaté pomalé cesty. Asi o polnoci sme to zabalili, teda aspoň ja a chcel som skúsiť ešte jedno potenie. To však už nejak nefungovalo. Zato vďaka tomu prvému poteniu a spaniu ešte pred deviatou večer som sa zobudil o 4ej ráno a odvtedy som sa už len prevaľoval. Ale môže to byť aj ten posun (jet lag).

Ráno sme o deviatej vyrazili do školy autom a po nejakých 25 minútach? sme dorazili do mega kampusu UAM. To ale nie je kampus, to je pomaly sídlisko. Keď si človek ako kampus vybaví niečo ako v Pardubiciach (počet budov sa dá spočítať malou matematikou do desať) a potom vidí toto, to bolo niečo. Sídlisko. Plno bielych budov (ževraj všetky chránené aj proti zemetraseniu) a asi milión študentov. Všetci chodili sem a tam, kecali, stáli rad do menzy? (cafetéria) alebo sendvičového sveta (kiosco - bufet), ktoré sú dotované štátom, takže jedlo tam stojí veľmi málo. Ako príklad uvediem môj obed - šošovicová polievka s kúskami slaniny, ryža s tuniakových šalátom a pollitrová mangová šťava - to všetko za asi 12 pesos - 20 CZK. Iný príklad, croissantová žemľa so syrom a šunkou kúsok mimo kampusu a nedotovaná - 20 pesos. Po príchode do laborky, som sa zoznámil s Luisom, ďalším Andrésom, Cindy (býva kúsok od Popocatepetl), Elisabeth, Pacom, Ruelom, Alexom a Dejero? (ona), Carlosom a Caesarom. Luis s mojim Andrésom mi ukázali kampus, však času je dosť. Ukázali mi bežeckú trať, futbalové ihrisko, veľký zrkadlový sál na tance (salsa, capoeira), karate a jógu, veľkú posilku, squash kurt, pingpongové stoly, ordináciu na akupunktúru a takisto ordináciu doktorov. To všetko viditeľné cez sklo z vonku a celkom využívané. Popritom sme sa zastavili na žemľu hneď za bránou kampusu a pozreli sa na mikrobusy, ktoré vozia študentov od kampusu k UAM-I stanici metra (cca 800 metrov) asi za 4 pesos.

A ako to vyzerá v laborke? Popísal by som to ako taký štandardný pracovný chaos, ale dobrá vec je, že súčasťou laborky sú také malé kancelárie, ktoré sú oddelené dverami a tenkou stenou, kde sedíme po dvoch až troch. Tým pádom študenti môžu byť v kancelárii a beztrestne si niečo prípadne zakusnúť a zároveň vidieť do laborky. Dostal som aj PC, takže teoreticky nemusím vláčiť NB, čo mi aj doporučili do metra. V lab. som videl fyzisorpčnú aparatúru (nie Micromeritics), ktorá je celkom nová, malé Parr batch reaktory na katalytické testy, chromáky (staršie aj novšie), UV-vis a FTIR spektráky a ďalšie prietokové reaktory, ktoré ževraj momentálne nefungujú. Prof. José Antonio ma neskôr zobral pozrieť sa na HR-TEM a NMR pracovisko, ktoré je v jednej budove a je tienené a mikroskop ešte špeciálne vibračne tlmený. Pracovisko HR-TEM vyzeralo slušne zariadené a obsluhujúca pani milá a schopná (2x Ph.D.). K NMR technikom sme sa ani nedostali, lebo boli na obede. Aby som to uviedol na správnu mieru, na obedy sa tu chodí medzi jednou a treťou, alebo o tretej. Z práce potom medzi piatou až siedmou, ale ak treba niečo dlhšie robiť, nie je problém ani o deviatej :) My sme vyrazili domov medzi 18-18:30 a po ceste sme sa zastavili u Andrésovej kamarátky Desiré, ktorá je tiež v prvom ročníku Ph.D., ale študuje biochemické inžinierstvo a sídli ževraj ďáááleko a druhom konci kampusu. Išli sme pre Danteho žrádlo a mala veľmi milých rodičov, tak sme tiež posedeli a pokecali (našťastie vedela aj anlicky, ale niečo som zo seba dostal aj po španielsky. Z tejto návštevy sa možno zrodí aj môj učiteľ španielčiny, keďže som si povedal že by bola škoda to nevyužiť, keď môžem aj trénovať.

Nakoniec uvádzam súradnice nášho kráľovstva (stačí zadať do vyhľadávania google máp): 19.337839,-99.179278

To aby ste vedeli kde bývam. A možno ma Andrés alebo Desiré zoberú v nedeľu pozrieť sa na pamietky do centra, uvidíme čo sa podarí.

Hasta la vista amigos, možno hasta mañana :)

Let do Mexico City a prvý deň

Dobrý deň milí čitatelia :) Alebo buenos días. Kde by som začal? Asi od začiatku. Večer 17.5.2013 pred odletom sme s Eviškou strávili u Bohuša a Marti v Bohušoviciach na návšteve a mali sme výborné cestoviny bolognese :) Bohuš bol takisto veľmi milý a zobral nás s Eviškou ráno na letisko, za čo mu srdečne ďakujeme ;-) a dúfam že sa mu budeme môcť ešte nejak odmeniť.

Na letisku všetko prebehlo v poriadku a keď som krátko po ôsmej priletel do Amsterdamu, zbehol som sa popozerať po technických novinkách, kde by som zmienil napríklad plastovú kvetinku kývajúcu sa aj s listami v kvetináči, všetko na solárnu energiu, takže si tikajúci kvet môže človek užívať donekonečna (asi dokým zhasne svetlo :P). Mal som na letisku plno času, lebo odlet smer Mexico City bol až o 14:30, takže som sa usadil do koženej sedačky a v kľude preriedil emaily,najedol sa a oddýchol si. Odletová brána bola asi 15 minút ďaleko, takže som sa aj prešiel a okrem cudzincov (menšina) bola väčšina ľudí pri bráne buď ľahko rozpoznateľní Mexičania(ky) a o kúsok ďalej aj černoši (to bol let asi na Panamu alebo kam). Zaujímavá bola predodletová kontrola na bráne, majú tam taký skener, ktorý vyzerá ako sprchový kút a človek sa postaví na značky, dá hore ruky, prebehne okolo skener a je to. Pre mňa prvý krát :)

Let do Mexika bol v pohode, sedel som v strede štvorice v strede lietadla, takže ku všetkým okienkam to bolo ďaleko a bohužiaľ som nič nevidel :P Predo mnou bola stena, takže trochu viac miesta na nohy, ale batoh s vecami musel ísť hore do skrinky a potom sa mi odtiaľ už veľa vecí vyťahovať nechcelo. Vedľa mňa jedna pani Mexičanka, s ktorou som si ku koncu letu aj pokecal, je z vyššej vrstvy a nechodí ani metrom, ani taxíkmi a býva asi niekde v Mexico City Beverly Hills podľa toho čo hovorila. Na druhej strane mladá mamina zo Španielska aj s malým dieťaťom, ktoré pilo mlieko snáď každú hodinu. Našťastie z fľašky a asi ani nie moc jej mlieko ale skôr to lietadlové. Tomu tam potom na stenu pred nás pripevnili aj cestovnú postieľku, takže sa pani mohla najesť a oddýchnuť si (nie nadlho). Dieťa bolo celkom kľudné a čo si pamätám, tak len zrovna keď som sa snažil spať bliakalo ako zmyslov zbavené, ináč ho vedela mamina celkom dobre ukľudniť (plácaním po zadku alebo chrbte - zaujímavá technika) alebo jedlo alebo spalo. Boli nejaké filmy, len so zvukom to bolo tragické, lebo ako som hluchý a sluchátka nie veľmi tesnili na ušiach, ale buď to hučalo že som asi zobudil aj maminu, alebo som si to musel pritláčať k ušiam a držať tak celý film - zábava maximálna :P Jedlo sa dalo, najprv to bolo kura s ryžou a potom nejaká plnená placka a k tomu vždy šalát a niečo sladké a mini keksík a ovocie. Let trval 10 a pol hodiny, ževraj bol kratší ako obvykle 11 hodín vďaka dobrým vetrom :D Ak by som bol pri okne a bolo vidieť cez oblaky, mohlo to byť zaujímavé, lebo sme leteli nad Kanadou (Quebec) a potom cez celú USA krížom. Možno nabudúce.

Na letisku v Mexico City bolo snáď milión ľudí a kým sme prešli cez prvú imigračnú kontrolu, trvalo to snáď hodinu. Potom pre kufor a ďalšia kontrola a s mojimi chemickými vzorkami to bolo tiež na dlhšie, ale bežne tam každý druhý človek otváral kufor na kontrolu podozrivých vecí.

Z letiska registrovaným taxíkom (neregistrované a hlavne tie ktoré sa samé ponúkajú nebrať), ktorý sa dal zaplatiť podľa vzdialenosti priamo na letisku aj kreditkou. Prvá zastávka bola u profesora doma, kde sme počkali na Andrésa (jeho študenta, u ktorého bývam) a ten ma zobral k sebe domov. Autá a domy si tu dobre zamykajú, že lepšia dvojitá ochrana (pre istotu). Jeho byt (po babke) je pekný a v pohode (viz. fotky) a aj Andrés je v pohode :) Voda tečie, jesť máme čo a viac už netreba :)

Na záver prikladám pár fotiek. Pohľad z okna mojej izby:

 Moja izba a pohľad von z izby do chodby:

 Dante, el gato bueno (dobrý kocúr, trochu poplašený ale rád sa nechá hladiť a je clekom veľký :)):

 Obývačka, vchod na balkón, von z bytu a hore po schodoch do spální, za rohom vpravo vchod do kuchyne a k pračke:

 Obývačka a vchod do kuchyne a k pračke

 Pohľad z balkóna proti slnku :P:

Teraz už hurá jesť, možno nakúpiť a opakovať si španielčinu, alebo na prechádzku :) Najbližšie asi bude niečo z laborky, alebo možno aj z vonku, keď sa vyhrabem von :D

Hasta la vista señores y señoritas